Zdieľame s Vami dôležité finančno-ekonomické opatrenia z prostredia Európskej Centrálnej Banky, ktoré sú reakciou na situáciu s vírusom COVID-19. Preberáme ich od Tarek Tranberg, Head of Public Affairs & Policy EACT & FH team.
ECB uverejnila svoju prvú správu o finančnej stabilite z roku 2020 a jedno z komplexnejších hodnotení, ktoré sa zameriavajú na vplyv pandémie Covid-19 na finančný systém.
ECB celkovo poznamenáva, že zatiaľ čo finančný systém naďalej fungoval bez podobných záchvevov trhu ako počas poslednej krízy – do značnej miery aj v dôsledku okamžitej reakcie verejnej politiky s cieľom odstrániť množstvo regulačných obmedzení na uľahčenie poskytovania úverov bankám a zabezpečenie prenosu schémy verejnej podpory pre hospodárstvo – pandémia viedla k zvýšenej zraniteľnosti vo všetkých segmentoch systému.
Nie prekvapivo, ECB zdôrazňuje, že zvyšovanie úrovne verejného dlhu v dôsledku pandemickej reakcie by mohlo spôsobiť určité tlaky, pokiaľ ide o finančnú stabilitu v eurozóne. Jedným z aspektov v tejto súvislosti by mohlo byť opätovné preformulovanie diskusie, do akej miery by sa mala váha nulového rizika naďalej uplatňovať na suverénne expozície v súvahách bánk, keď sa v štvrtom štvrťroku 2020 preskúmajú súčasné kapitálové pravidlá pre banky.
Celkovo sa v správe tiež uvádza, že na úrovni EÚ môže byť potrebné ďalšie obozretné regulačné opatrenie, najmä v sektore nebankových fondov, aby regulačné orgány a orgány dohľadu mohli byť lepšie vybavené nástrojmi na riadenie stresových scenárov celého systému v sektore fondov, než aby vyvíjali tlak v sektore so snahou ovplyvniť širšie trhové podmienky a zvýšiť finančnú zraniteľnosť.
Ďalším zaujímavým aspektom je to, ako bude potrebné v budúcnosti zvládnuť a riadiť rastúce úrovne dlhu v dôsledku opatrení na podporu pandémie – v tomto kontexte je pomerne pravdepodobné, že sa vráti k otázkam, ako je daň z finančných transakcií alebo daň z digitálnych služieb.
Firemný priestor
• Podniky zadlžené už pred krízou môžu čeliť ďalšiemu sprísňovaniu podmienok financovania s primerane väčším tlakom na peňažné toky, ktoré by sa mohli premietnuť do rizika likvidity.
• Pandémia mala širší vplyv na podnikový sektor v dôsledku blokovacích opatrení a zodpovedajúceho zaťaženia podnikových financií. To sa odráža aj v hodnotení úverového rizika a znížení ratingu v podnikovom priestore.
• Čerpanie úverových možností v podnikovom sektore viedlo k zvýšeniu pákového efektu napriek tomu, že podnikový sektor vstúpil do krízy s relatívne vysokou úrovňou likvidity a nízkymi nákladmi na dlhovú službu.
• Niektoré podniky v silne postihnutých odvetviach budú musieť z krátkodobého hľadiska refinancovať značné sumy dlhu, okrem toho, že budú musieť pokryť svoje náklady na prevádzkový kapitál.
• Zníženia spoločností v silne postihnutých odvetviach by mohli presunúť značnú časť firiem z investičného stupňa do priestoru s vysokými výnosmi a ovplyvniť rozpätia podnikových dlhopisov. To by mohlo následne viesť k odlivu investícií do takýchto podnikových aktív z investičných fondov, penzijných fondov, poisťovacích spoločností a ETF.
• Zvýšenie zníženia hodnoty spoločností a primerané zvýšenie podnikových dlhopisov by mohlo ohroziť schopnosť niektorých spoločností prevrátiť svoje existujúce dlhopisy. Účinok toho sa môže do určitej miery prejaviť dlhšou splatnosťou.
Úroveň verejného dlhu a všeobecné trhové podmienky
• Pandémia zhoršila existujúce riziká a zraniteľné miesta spojené s nadhodnotenými cenami aktív, nízkou ziskovosťou bánk, zvýšenou úrovňou verejného dlhu a zvýšenou úrovňou úverového rizika v nebankovom sektore.
• Po počiatočnom období vysokej volatility podmienok likvidity vo všetkých segmentoch trhu a primeraného odlevu prostriedkov sa zdá, že opatrenia na podporu centrálnej banky sa stabilizovali a znížili volatilitu.
Bankový sektor
• Slabé oživenie ziskovosti v bankovom sektore by mohlo znamenať predĺžené obdobie, počas ktorého je schopnosť bánk požičiavať sa do ekonomiky naďalej utlmená, čo by mohlo brzdiť rast.
• Zvýšené riziko nepriaznivých účinkov zo spojitosti štát – banka v dôsledku zvyšovania úrovne verejného dlhu.
• Potenciál veľkého poklesu kvality aktív v bankovom sektore vrátane zvýšenia počtu nesplácaných úverov (NPL) v celej eurozóne.
• Nedostatok likvidity v podnikovom priestore by mohol zvýšiť straty bánk.
• Platobné moratóriá a zmiernenie kapitálových opatrení banky, zachovali pozíciu bánk počas pandémie.
Sektor fondov
• Vyváženie portfólia smerom k menej rizikovým aktívam počas celej pandémie nebankovým sektorom vyvolalo ďalší tlak na systém.
• Zníženie podnikovej úrovne by mohlo viesť k ďalšiemu vyváženiu fondov a reštrukturalizácii portfólia, čo by mohlo zvýšiť náklady na financovanie rizikovejších dlžníkov.
• Tlak na trhu ETF viedol k veľkým rozdielom medzi hodnotami fondu a hodnotou podkladových aktív.
• Vzniká potreba osobitného rámca obozretného podnikania pre nebankový finančný sektor na zabezpečenie ďalšej stabilizácie v časoch systémových šokov.