v nadväznosti na informáciu ohľadom spustenia legislatívneho procesu niektorých daňových zákonov so zameraním špecifikovaným nižšie, Slovenská asociácia finančníkov, v mene svojich členov zaslala na Ministerstvo Financií nasledovné pripomienky
V rámci sledovaných cieľov SAF navrhuje zamerať legislatívnu snahu najmä na nasledovné okruhy, ktoré boli čiastočne zahrnuté aj v tzv. Daňovom manifeste 2020, na príprave ktorého sa SAF podieľala:
- Stimulácia inovačného potenciálu firiem prostredníctvom vytvorenia motivačného prostredia pre individuálnych investorov (primárne tzv. anjelskí investori) a zamestnancov
- Daňová podpora reinvestovania kapitálových výnosov fyzických osôb do mikro, malých a stredných podnikov, t.j. odloženie momentu zdanenia do času súkromnej spotreby fyzickou osobou. Startupy majú ešte väčší globálny potenciál počas korona krízy (príkladom je MultiplexDx a jeho slovenské korona testy), na druhej strane sa ich prístup ku kapitálu sa počas krízy markantne zhoršil.
- Posunutie zdanenia príjmu zo zamestnaneckých akcií a opcií na skutočnú realizáciu príjmu (predaj, inkasovanie dividend, atď.). Zamestnanecké akciové plány zvyšujú zainteresovanosť kľúčových manažérov a zamestnancov do inovácií a zároveň sú viac motivujúce ako fixný plat, súčasne sa jedná o výhodnú možnosť z hľadiska cashflow firmy (kľúčový aspekt práve teraz v čase krízy).
- Zjednotenie daňového režimu pre vklady do základného imania a príspevkov do kapitálových fondov. Kapitálové fondy z príspevkov predstavujú rýchlejšiu a administratívne menej náročnú alternatívu na získanie prostriedkov od spoločníkov. Súčasný daňový režim príspevky do kapitálových fondov znevýhodňuje v porovnaní s vkladom do základného imania, hoci sa jedná o ekonomicky podobnú kategóriu. V časoch krízy je zvýšená potreba rýchlych financií do spoločností, pričom takýto režim by zjednodušil a urýchlil realizáciu týchto vkladov.
- Radikálna daňová podpora inovácií a investícií
- Doplnenie možnosti super odpočtu nákladov na výskum a vývoj na služby, pokiaľ sú preukázateľne vynaložené na výskum a vývoj (ide napr. o vytvorenie prototypu, prototypové skúšky, náklady na certifikáciu, technickú dokumentáciu atď.).
- Rozšírenie oslobodenia výnosov – patent box aj na právne vzťahy typu in-app purchases a Softvér as a Service. Povolenie oslobodenia aj v situácii, keď nehmotný majetok nie je na súvahe ako tomu je v inovačných centrách sveta (Spojené kráľovstvo, Izrael, Írsko, atď.).
- V záujme zachovania konkurencieschopnosti slovenských spoločností a v rámci podpory konceptu Priemysel 4.0 je potrebné, aby sa v podnikoch zachytili svetové trendy inteligentnej automatizácie. Odporúčame, aby sa výdavky podnikov do inteligentného priemyslu na Slovensku (stroje na báze internetu vecí, umelá inteligencia, 3D tlač, machine learning, prediktívna analytika atď.) mohli uplatniť ako daňové výdavky vo výške napr. 200% a odpočítať z daňového základu podobne ako výdavky na výskum a vývoj upravené v § 30c ZDP (tzv. super odpočet).
- Zreálnenie daňovej amortizácie majetku
- Súčasné tabuľky daňových odpisov majetku nezohľadňujú reálnu ekonomickú životnosť (napr. počítače, ktoré sa odpisujú 4 roky, pričom reálne nevydržia viac než 2 roky). Podporovať by sa touto cestou mali preferované oblasti akými sú priemysel 4.0, digitalizácia a zelená ekonomika.
- Ak firma predá tovar/službu, výnos z predaja je jednorazovo v plnej výške zdaniteľný, aj keď zákazník za tovar/službu vôbec nezaplatí. Firma dostane pohľadávku do nákladov cez opravné položky, ale trvá to 3 roky. Viaceré krajiny (napr. Nemecko) majú koncept, kde tvorba účtovnej opravnej položky je v plnej výške daňovo uznateľný náklad.
- Efektívnejší režim zápočtu ziskov a strát v čase a priestore / Odstránenie daňových prekážok reorganizácie podnikania
- Loss carry back – prenos daňovej straty do minulosti. Tento koncept má viacero krajín a najnovšie ho plánuje zaviesť Česká republika. Daňovú stratu za rok 2020 si daňovníci budú môcť odpočítať od starých ziskov zdanených v rokoch 2018 a 2019. Rozdielom bude preplatok na dani (maximum positive cash tax inflow cca 210 tisíc EUR) za daňovníka.
- Skupinové zdaňovanie. Vyskytuje sa v dvoch hlavných modeloch: zápočet ziskov a strát medzi podnikmi v skupine, prípadne úplná eliminácia transakcií medzi podnikmi v skupine. Vysoko aktuálne napr. pre rodinné firmy. Tento koncept v súčasnosti aplikuje viac ako dve tretiny štátov EÚ, zo susedných krajín V4 tento podobný koncept aplikuje napr. Poľsko a Maďarsko.
- Daňovo neutrálne podnikové kombinácie (zlúčenia, splynutia a rozdelenia). Pri týchto transakciách nedochádza spravidla k realizácii reálneho príjmu, napriek tomu sa zdaňuje nerealizovaný príjem v podobe nárastu hodnoty majetku od jeho obstarania. Keďže v kríze budú podnikatelia hľadať úsporné riešenia aj cestou reštrukturalizácie, resp. zoštíhľovania svojich štruktúr, uvedené opatrenie by umožnilo realizovať takéto zoštíhlenie bez daňových prekážok. Takáto zmena nebude v zákone o dani z príjmov novinkou, išlo by o návrat k legislatívnemu stavu pred rokom 2018.
- Obmedzenie administratívnej záťaže pri výpočte dane z príjmov vo väzbe na ich skutočný efekt
- Pre zníženie administratívnej záťaže navrhujeme zrušiť oznamovacie povinnosti týkajúce sa zmien v štatutárnych orgánoch (napr. § 67 odsek 2 písmeno b) bod 6 Zákona 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov), ale rovnako zrušiť tieto oznamovacie povinnosti aj v zákonoch o spotrebných daniach. Vychádzame zo skutočnosti, že tieto informácie sú zverejňované v Obchodnom registri Slovenskej republiky, a teda sú pre Finančnú správu Slovenskej republiky dostupné. Prípadne odporúčame prehodnotiť aj iné oznamovacie povinnosti, ktoré by mohli znížiť administratívne zaťaženie subjektov.
- V rámci tejto oblasti navrhujeme napr. nasledovné konkrétne úpravy Zákona o dani z príjmov:
§ 17 odsek 19 Zákona o dani z príjmov
Navrhujeme zrušiť § 17 odsek 19 Zákona o dani z príjmov. Ako dôvod uvádzame nasledovné: Historicky v rámci zdaňovacieho obdobia vzniká nevýznamný rozdiel z aplikácie uvedenej úpravy s minimálnym efektom na výšku dane z príjmov právnických osôb, pritom administratívne zaťaženie pri vyhodnotení pripočítateľnej alebo odpočítateľnej položky je neúmerné výslednému efektu. Predpokladáme, že sa tento problém týka viacerých spoločností, nakoľko druhy nákladov, ktoré sú sledované z titulu úhrad sa týkajú samotnej prevádzkovej činnosti a majú široký tematický rozsah pričom v niektorých prípadoch nemusia byť jednoznačné a spôsobujú právnu neistotu v posúdení charakteru výdavku sledovaného/nesledovaného z titulu úhrady. Považujeme tieto presuny pripočítateľných a odpočítateľných položiek medzi jednotlivými zdaňovacími obdobiami za neefektívne. Prioritne navrhujeme preto zrušiť uvedené ustanovenie zo Zákona o dani z príjmov. Ak nebude predmetné ustanovenie zrušené, navrhujeme zaviesť inú lehotu na sledovanie daňovej uznateľnosti nákladov podmienených úhradou. Vzhľadom na rôzne nastavené lehoty splatnosti faktúr v spoločnostiach a tiež aj nejasnosti pri niektorých druhoch sledovaných nákladov pod úhradou, ktoré by mohli byť týmto návrhom eliminované, navrhujeme zaviesť lehotu, ku ktorej by sa vyhodnocovala podmienka zaplatenia nákladov „do lehoty na podanie daňového priznania/§49 zákona č.595/2003 Z. z.“
§ 19 odsek 3 písmeno a) Zákona o dani z príjmov
V § 19 odsek 3 písmeno a) Zákona o dani z príjmov navrhujeme vylúčiť zo zákona limitáciu daňových výdavkov-odpisov hmotného majetku poskytnutého na prenájom do výšky časovo rozlíšených príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, resp. jeho časť pre všetkých daňovníkov a pre všetky odpisové skupiny majetku. Opäť argumentujeme významnou administratívnou náročnosťou s minimálnym efektom na výšku dane. Napríklad v niektorých prípadoch porovnávame odpis strojov a zariadení voči príjmu z prenájmu na 1 deň a pod. Ďalej argumentujeme skutočnosťou, že v prípade obchodných vzťahov voči závislým osobám má Zákon o dani z príjmov zavedené mechanizmy pre úpravu základu dane a teda prípadný dopad na dani z príjmov vychádza z aplikácie ustanovení napr. §2, §17 a iných. Pri prenájmoch voči nezávislým osobám sa uplatňuje obvyklá cena v čase a mieste prenájmu.
- Návrhy súvisiace s COVID-19
- V súvislosti so situáciou šírenia COVID-19 sa spoločnosti zameriavajú na ochranu zamestnancov a zabezpečenie bezpečného chodu spoločnosti. Vznikajú im tým náklady na zabezpečenie testovania zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, prípadne obchodných partnerov, napríklad lokálne testovanie zamestnancov a ich rodinných príslušníkov priamo v areáli spoločnosti, náklad na preplatenie testu zamestnancovi, ktorý nevyplýval z legislatívy ale bol vyžadovaný spoločnosťou, aby mohol zamestnanec nastúpiť do práce, náklady súvisiace s likvidáciou kontaminovaného odpadu, náklad súvisiaci so zabezpečením testovania v exteriéri spoločnosti, nákup niektorých materiálov potrebných na zabezpečenie testovania, alebo aj priameho chodu spoločnosti v jej priestoroch, ktoré sa nevydávajú priamo zamestnancom, ale napr. zdravotníkom, obchodným partnerom. Vynaloženie niektorých týchto nákladov nevyplýva priamo z príslušných právnych predpisov, avšak je pre udržanie chodu spoločnosti nevyhnutné. Časť z týchto nákladov môže byť na základe stanoviska Finančnej správy uznaná v daňových výdavkoch.
- Navrhujeme nielen náklady uznané na základe stanoviska Finančnej správy, ale aj iné nevyhnutné súvisiace výdavky zahrnúť do pripravovanej legislatívy ako daňové výdavky, aj pre prípady, ak iné príslušné predpisy nestanovujú povinnosť ich vynaloženia. Taktiež je potrebné legislatívne riešiť daň z príjmov zo závislej činnosti u zamestnanca v prípade, ak testovanie je na dobrovoľnej báze zo strany zamestnávateľa, pre prípad, aby zamestnanec mohol vykonávať svoju prácu, resp. v prípade preplatenia výdavkov zamestnancovi na základe predloženého dokladu o absolvovaní testu znejúcom na jeho meno. Tiež je potrebné legislatívne riešiť aj uplatnenie dane z pridanej hodnoty z nákupov tovarov a služieb v súvislosti s COVID-19.
- Vybrané úpravy Zákona o dani z príjmov
§ 17 odsek 3 písm. g) Zákona o dani z príjmov
Považujeme za logické opätovne zaviesť do Zákona o dani z príjmov vylúčenie príjmu prislúchajúceho k nedaňovému výdavku zo základu dane z príjmov. V súčasnosti vznikajú situácie, kedy škodu zaúčtujeme do nedaňových výdavkov a príjem (poisťovňa alebo refaktúra voči inej spoločnosti) zostáva v zdaniteľných príjmoch. Súhlasíme s tým, aby sa príjem prislúchajúci k nedaňovému výdavku vylúčil zo základu dane z príjmov vo výške zodpovedajúcej sume nedaňového výdavku.
§ 19 odsek 3 písmeno b), bod 1 Zákona o dani z príjmov
Navrhujeme prehodnotiť zahrnutie zostatkovej ceny vybraných majetkov do výšky príjmov z predaja a vylúčiť limit zahŕňať zostatkové ceny majetkov do výšky výnosov z ich predaja. Problém nastáva najmä pri budovách a stavbách v odpisovej skupine 6. Lehota na odpisovanie pre účely dane z príjmov pri týchto budovách je stanovená zákonom na 40 rokov. V prípade, ak je takáto budova v spoločnosti určená na predaj, t. j. nepoužívaná, je zastavené, resp. prerušené daňové odpisovanie majetku. Daňová zostatková cena je vyššia z titulu stanovenej doby odpisovania a následne aj z dôvodu prerušenia odpisovanie, pričom výnos z predaja sa riadi podmienkami realitného trhu, ktoré sú nestále v čase a závisia od lokality, kde je nehnuteľnosť umiestnená a okrem iného aj od vzniknutých prípadných zmien v danej lokalite. V praxi je realitou, že vznikajú pripočítateľné položky k základu dane len z dôvodu, že predajnosť budov závisí od cien nehnuteľností na realitnom trhu v príslušnej lokalite a od dopytu v aktuálnom čase predaja.
§ 22 odsek 15 Zákona o dani z príjmov
Navrhujeme zrušiť obmedzenie vstupnej ceny jednotlivej oddeliteľnej súčasti majetku ( v aktuálnom znení je vstupná cena vyššia ako 1 700 eur). V zásade by bolo možné samostatne oddelene sledovať v evidencii a odpisovať oddeliteľnú súčasť majetku aj s nižšou vstupnou cenou a pri jeho výmene by bolo možné pôvodný komponent vyradiť z majetku, čo pri technickom zhodnotení majetku nie je možné. Príkladom sú softvéry, ktoré sú súčasťou hmotného majetku (napr.: výrobných strojov) a ich životnosť je spravidla oveľa nižšia ako životnosť výrobných strojov. Úprava by zjednodušila možnosti pri zaradení, odpisovaní a vyradení majetku.
§ 50 odsek 1 písmeno b) Zákona o dani z príjmov
Navrhujeme zrušiť podmienku darovania finančných prostriedkov pre vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb a ponechať možnosť asignovať daň do výšky 2% zaplatenej dane bez tejto podmienky.
- Odstránenie komparatívnych nevýhod Slovenska v oblasti DPH
- Zavedenie samozdanenia na dovoznú DPH pri importe tovarov z mimo EÚ, ktoré sa odkladá od roku 2013. Opatrením by malo viesť k vyššiemu výber cla a dovoznej dane na úkor iných európskych jurisdikcií (hlavne Slovinsko, Česko, Maďarsko, Nemecko), do ktorých dnes výrobcovia a obchodníci dovážajú svoje tovary prednostne, aby sa vyhli nutnosti hradiť slovenskú dovoznú DPH a prefinancovávať ju počas obdobia, kým im bude vrátená v DPH priznaní. Opatrenie by malo mať aj ďalšie pozitívne externality, akými sú rozvoj logistických služieb a skladovania.
- Bad debt relief – pri pohľadávkach malej hodnoty sa z hľadiska priamych aj nepriamych nákladov a času neoplatí prihlasovať pohľadávky do konkurzného konania alebo podávať návrhy na súd / exekúcie. Z tohoto dôvodu navrhujeme rozšíriť aktuálne predloženú novelu zákona o DPH o možnosť platiteľov opraviť základ dane v prípadoch pohľadávok malej hodnoty (napr. do 100 eur), a to aj ak takáto pohľadávka nenadobudne status nevymožiteľnej pohľadávky a vo vybraných prípadoch podvodného konania.
Uvedené opatrenia sa odlišujú svojím potenciálnym vplyvom na štátny rozpočet – niektoré nemajú žiadny alebo takmer žiadny dopad (podpora reinvestovania kapitálových výnosov fyzických osôb, zamestnanecké akcie), iné môžu mať významnejší dopad (napr. zrýchlenie odpisov, skupinové zdaňovanie) – všetky tieto opatrenia však treba zaviesť čo najskôr a pri vyššom riziku rozpočtových výpadkov ich účinok radšej rozložiť v čase (napr. vyrovnanie účtovnej/ daňovej amortizácie pohľadávok rozložiť na 3 roky, skupinové zdaňovanie zo začiatku obmedziť absolútnou výškou vzájomne započítavaných/eliminovaných transakcii). Aktuálne prebieha diskusia na európskej úrovni o oživení európskeho hospodárstva, potrebných reformách a zmysluplnom využití európskych prostriedkov. Práve európsky Nástroj na podporu reforiem a odolnosti by Slovensko malo zvážiť aj v prípade týchto čiastkových proreformných opatrení, o to viac v kontexte širšej daňovej reformy.
Ďakujeme všetkým členom, ktorí prispeli k návrhu. Vážime si vašu prácu.
S úctou,
za SAF
Ing. Andrej Révay, prezident SAF
JUDr. Ing. Matej Firický, člen správnej rady SAF, vedúci daňovej komisie